Dobré partnerské vzťahy a zdravotný stav

[onkoadmin]

​Dobré partnerské vzťahy a zdravotný stav
​Biopsychosociálny prístup je oproti čisto biologickému presnejší v tom, že neberie človeka len ako biologický organizmus, ale ako mysliacu a cítiacu osobnosť, ktorá navyše nebola stvorená ako osamotený solitér, ale „do húfu“. V tom húfe by sa jedinec mal cítiť dobre, pretože ak sa tak necíti, prežíva „negatívnu afektivitu“, ktorá nastavuje nielen jeho náladu, ale aj jeho imunitný systém do nepriaznivých polôh. Špecifickú situáciu potom vytvára pár, ktorý je základom pokračovania života.
​Blízke medziľudské vzťahy nesporne ovplyvňujú zdravie a pocit pohody po celý život. Majú svoju potenciálne pozitívnu aj negatívnu stránku a v tom druhom prípade môžu znamenať rovnaké, ak nie väčšie riziko ako fajčenie, obezita alebo nedostatok fyzickej aktivity. Súčasné teoretické modely považujú za významné faktory sociálnu podporu, pomoc pri zvládaní stresu a tiež napĺňanie základných potrieb, ktorými sú potreba intimity, lásky, spolupráce a bezpečia. Tiež môžu byť prospešné pri obohacovaní osobnosti, osobnostnom raste a dosahovaní vytýčených cieľov.
​Vrelý vzťah má význam nesporne od počatia a prejaví sa zreteľne po pôrode, kedy jeho kvalita ovplyvňuje imunitný systém novorodenca, dojčaťa i batoľaťa. Expresia génu NR3C1 pre glukokortikoidný receptor, ktorý je významný pre zvládanie stresu, je slabšia u detí, ktoré prejavujú horšiu kvalitu citovej väzby. Zjednodušene povedané, deti, ktorých matky neprejavujú dosť vrelosti vo vzťahu, majú horšiu a menej účinnú reakciu na stres.
​Taktiež v dospelosti sa kvalita romantického vzťahu odráža v stresovej odpovedi na osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky. Najmä ohrozenie vzťahu so sebou prináša odlišné vzorce kortizolovej odpovede, čím sa problém vzťahu môže dostať stresovým mechanizmom až „pod kožu“.
​Tím z Ohio State University publikoval zaujímavú štúdiu o vplyve romantického vzťahu na vývoj ochorenia u pacientok s karcinómom prsníka. Bádatelia vyšli z predpokladu, že v každom chorobnom procese sa nejakým spôsobom zúčastňuje zápal. Ten má do istej miery pozitívny charakter, pretože jeho zložky ničia nepriateľa, či už zvonku alebo z organizmu samotného (nádorové bunky). Keď je však zápal „neporiadny“, je už pre organizmus škodlivý, pretože je metabolicky náročný a hlavne sa obracia proti vlastným tkanivám. Týmito mechanizmami kontraproduktívneho zápalu je spôsobovaná napríklad obezita, diabetes 2. typu, ale aj skleróza multiplex či niektoré depresie a demencie.
​Imunitný systém má pre svoju prácu činitele, ktoré sa nazývajú prozápalové (vyvolávajú zápal) a tie, ktoré ho upokojujú. Jeho súčasťou sú makrofágy, ktoré povzbudené jedným typom interleukínu zápal vyvolajú, ale iný interleukín ich dokáže zmeniť na fázu tlmiacu zápalové pochody. Medzi prozápalové patria napríklad IL-6, TNF (Tumor Necrosis Factor), CRP a IL-1β.
​Štúdia sledovala tieto štyri prozápalové proteíny u 139 žien liečených na karcinóm prsníka po dobu 18 mesiacov. Výsledky ukázali, že čím spokojnejšie boli ženy v partnerskom vzťahu, tým nižšie boli koncentrácie prozápalových interleukínov. Celkové výsledky potvrdili, že vzťah sa tak stáva priamou súčasťou liečebného deja.
​Koordinátorka štúdie, M. R. Shrout, k tomu uviedla: „Ponúka to veľmi zaujímavý a prospešný pohľad na skutočnosť, že ak je žena spokojná vo svojom partnerskom vzťahu, trpí menším stresom a nižšou koncentráciou prozápalových elementov“. Z toho plynie odporúčanie, aby sa pracovníci na onkologických pracoviskách zamerali aj na túto životnú oblasť pomoci a kultivovali ju.
​Autor: MUDr. Radkin Honzák, CSc.
Zdroj: Psychiatrie pro praxi (www.psychatriepropraxi.cz)