Telo, ktoré sa zmenilo, ako nájsť cestu späť k sebe a prijať svoj nový odraz v zrkadle

[onkoadmin]

Jedným z najhlbších, no často nevyslovených smútkov onkologického pacienta je strata spojenia s vlastným telom. Liečba, ktorá zachraňuje život, si zároveň vyberá obrovskú daň na fyzickom vzhľade a celkovom pocite zo seba samého. Vypadávanie vlasov, jazvy po operáciách, dramatické kolísanie hmotnosti či chronická únava spôsobujú, že pri pohľade do zrkadla na vás zrazu pozerá cudzia tvár. Z psychologického hľadiska ide o vážny zásah do vašej identity. Je úplne prirodzené, ak voči svojmu telu momentálne cítite hnev, frustráciu, smútok, alebo dokonca pocit zrady. Mnohí pacienti majú pocit, akoby ich telo zlyhalo a stalo sa ich nepriateľom, čo často vedie k tomu, že sa od svojej fyzickej stránky vnútorne odstrihnú.
​Cesta k prijatiu týchto zmien nevedie cez nútené presviedčanie seba samého, že ste stále rovnako krásni, ale cez zmenu toho, ako sa na svoje telo pozeráte. Skúste na chvíľu opustiť estetické hodnotenie a pozrieť sa na svoje telo z pohľadu toho, čo všetko práve teraz znáša. Vaše telo vás nezradilo. Naopak, stalo sa bojiskom a robí absolútne maximum pre to, aby zvládlo nápor agresívnej liečby, chémie či chirurgických zásahov. Jazvy, ktoré si možno zakrývate, nie sú symbolom vašej slabosti, ale fyzickým dôkazom vašej vôle žiť. Každá zmena na vašom zovňajšku je svedectvom toho, čím všetkým ste si museli prejsť.
​Psychologické uzmierenie sa s telom začína malými krokmi súcitu k sebe samému. Znamená to dovoliť si smútiť za starým vzhľadom, pretože tento smútok je legitímny a má právo byť prežitý. Zároveň to však znamená začať s telom nadväzovať nový, láskavejší dialóg. Keď pocítite únavu, nevyčítajte telu, že nevládze, ale poďakujte mu za to, že vôbec funguje a doprajte mu odpočinok, ktorý si po takom obrovskom výkone zaslúži. Vaša hodnota ako ľudskej bytosti sa neskrýva v bezchybnej pokožke či hustých vlasoch, ale vo vašej schopnosti prechádzať najťažšími životnými skúškami. Dajte si čas zvyknúť si na svoje nové „ja“ a buďte k nemu rovnako vľúdni, ako by ste boli k milovanému človeku, ktorý sa zotavuje z ťažkého zranenia.